Nepřístupný dokument, nutné přihlášení
Input:

KEĎ MUSÍŠ, TAK MUSÍŠ!

1.1.2012, , Zdroj: Verlag Dashöfer

„Keď vieš prečo a chceš, tak nájdeš pokoj a šťastie.“

     Keď sme boli malí, tak nám rozprávali, že musíme byť poslušní, slušní, usilovní, úctiví, učesaní, čistí... Veľa ľudí nám hovorilo, čo všetko musíme, ale iba málokto sa zaujímal o to, čo skutočne chceme a akí sme.

     V podnikoch je to podobné - ciele, očakávania, smernice, štandardy, hodnotenia. Manažment „ľudských zdrojov“ sa viac zaoberá optimalizáciou ich využitia a zvyšovaním produktivity ako objavovaním toho, v čom nachádzajú ľudia radosť, zmysel a spokojnosť. „Ľudské zdroje“ potrebujeme na dve veci:

  1. aby zaistili rast našej spoločnosti a blahobytu tým, že budú v práci vyrábať produkty stále produktívnejšie,

  2. aby si vo voľnom čase kupovali vyrobené produkty v stále väčších množstvách.

     Na to, aby to celé fungovalo, potrebujeme „motiváciu“. To, čo nazývame motiváciou, je však v skutočnosti často obyčajná manipulácia s ľuďmi. Dopoludnia v práci ľudí „motivujeme“, aby lepšie pracovali, a popoludní ich „motivujeme“, aby si viac kupovali, míňali a požičiavali. Veď všetci potrebujú rast a všetci vedia, že rast sa meria rastom HDP a rast HDP znamená rast životnej úrovne a rast životnej úrovne je... Zamotali sme sa? Prečo je vlastne dôležitý rast životnej úrovne? No jasné, aby ľudia kupovali a mali sme rast HDP! Koleso sa musí točiť a človiečik v ňom si môže opakovať - keď musíš, tak musíš!

     Keď sa človeku (alebo ľudskému zdroju?) nechce, tak mu treba dať doping alebo stimulátor. Stimulujú štáty, vlády, banky, manažmenty. Úplný drogový kartel. Prečo to stále všetci volajú „motivácia“? Hovoria o peniazoch a systéme odmeňovania a spájajú to s motiváciou. To je podobné, ako keby sme hovorili o sexe za peniaze a nazývali by sme ho láskou.

     Veľa manažerov aj v dnešnej dobe prezentuje svoje majstrovstvo v používaní cukru a biča. Môžeme to volať situačný manažment alebo motivácia, ale v skutočnosti je to často len manipulácia a potláčanie toho najľudskejšieho, čo je v nás. Henry Ford vraj kedysi vyhodil pracovníka, ktorý sa v práci opakovane smial a porušoval tak prísny štandard, ktorý to zakazoval. Zábava a práca boli oddelené. V niektorých firmách vraj zákaz smiechu platí aj dnes. Zamestnanci sa tam smejú len tak, potajomky, popod fúzy alebo na toalete. Ale často ani zákaz nie je potrebný, lebo dôvodov na srdečný smiech nie je veľa. Skôr taký smiech cez slzy od pána Gogoľa.

     Často sa dohadujem s manažérmi, že peniaze nezvyšujú motiváciu ľudí. Dnes k tomu pridám ešte niečo navyše. Peniaze znižujú motiváciu ľudí. Poznáte ten príbeh o chlapcoch, ktorí hrali futbal pod oknom psychológa? Strašne ho vyrušovali, ale on vedel ako na to. Zišiel dole, pochválil ich a ponúkol im peniaze za to, že pekne hrajú. Prišli aj na druhý deň a on im dal menšiu čiastku. Na tretí deň im vysvetlil, že im môže dať oveľa menej ako deň predtým. Chlapci vyhlásili, že za také malé peniaze hrať nebudú a nahnevaní odišli. Psychológ mal pokoj a mohol sa vrátiť ku svojej práci.

     Daniel Pink uvádza výskumy, ktoré ukazujú, že kreatívne tímy, ktoré dostávali vysoké finančné odmeny, dosahovali horšie výsledky ako tímy s nižšími odmenami. Najlepšie výsledky však väčšinou dosiahli tímy, ktoré pracovali zdarma. Chcete dôkazy? Kto vytvoril veci ako Wikipedia, Linux alebo Apache? Výsledkom dobre platených